Naša maasi

Autor: Jana Bielikova | 8.3.2011 o 11:47 | Karma článku: 10,61 | Prečítané:  1600x

Prichádza ako každé ráno presne o ôsmej. Klope na dvere a ja na ňu kričím z kuchyne, kde práve robím raňajky aby chvíľku počkala. „V poriadku dcérka“ kričí naspäť. Otváram jej dvere a s úsmevom ma zdraví malá zhrbená žena. Skladá si z hlavy šatku a bez slova sa púšťa do práce.

Ilustračná fotoIlustračná fotoWeb

Chodí upratovať na to isté miesto už vyše 15 rokov. Rázne chytá do ruky metlu a už lieta po celom byte a zaháňa prach, ktorý sa nazbieral od predošlého dňa. Prichádza každý deň okrem nedele. Netreba ju naháňať.

Ťažko odhadnúť jej vek. Mohla by mať okolo 50 rokov ale vyzerá staršie. Vdova, ktorá pred rokmi prišla o manžela a ostala sa sama starať o deti. Bez vzdelania, bez úspor, bez šance na kvalifikovanú prácu. Pracuje tvrdo, manuálne, aby aspoň jej deti mohli chodiť do školy a mali šancu na lepší život. Každé ráno cestuje aj dve hodiny miestnym autobusom, aby mohla prísť načas. Celý deň navštevuje rôzne domácnosti a upratuje, pomáha, varí.

Rozmýšľam nad mojím prvotným postojom, keď som sem prišla pred dvoma rokmi. Predstava, že by mi mal niekto upratovať domácnosť mi pripadala prinajmenšom zvláštna. Zamestnávanie upratovačiek za smiešne mzdy mi prišlo ako vykorisťovanie. Nechcela som mať doma maasi. Po čase som si uvedomila, že môj postoj aj tak nič nezmení. Ženy ako naša maasi aj tak budú stále nutne potrebovať prácu a pokiaľ ju nezamestnám ja, bude si musieť hľadať prácu inde, možno aj za nižší plat a v horších podmienkach.

A tak k nám chodí nadaľej. Pomáhame jej ako sa dá, keď je chorá, keď potrebuje oblečenie. Nič sa u nás nevyhadzuje. Ak máme jedlo navyše, dáme ho ľuďom na ulici ktorí ho potrebujú, ak máme oblečenie alebo topánky ktoré nepotrebujeme, dostane ich maasi alebo chlapci z okolia, ktorí sú v podobnej ťažkej situácii. O ľudí sa treba starať.

Z rodín, ktoré poznám má maasi každá ktorá si to môže dovoliť. Väčšinou sú to ženy, ktoré prišli z dedín a vidieckych oblastí, nedostali ani len základné vzdelanie a teraz sa musia nejako postarať o rodinu, často aj o nezamestnaného manžela. Pracujú za mzdy, ktoré sú veľmi rozdielne podľa toho na akú rodinu majú "šťastie".

Ubehla polhodina a všetko je čisté a upratané. Maasi sa lúči a kričí na mňa „odchádzam dcérka“. Zatváram dvere a ona už klope s úsmevom na dvere susedom. Deň, ktorý pre ňu končí až v noci keď prichádza domov, pokračuje.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?