Obraz chudoby

Autor: Jana Bielikova | 12.4.2011 o 8:21 | (upravené 12.4.2011 o 8:45) Karma článku: 8,81 | Prečítané:  1612x

Obsah celej rodiny rozložený na kartónovej krabici. Otec spí zakrytý špinavou dekou. Matka sedí so smutným pohľadom a s natiahnutou rukou pýta od ľudí peniaze. Vedľa nej je hromádka vecí, ktoré sú celým ich majetkom. Pár kusov oblečenia a nejaké drobnosti. A vedľa hromádky je ďalšia krabica v ktorej spí v deke zabalené malinké bábätko. Sedia kúsok od vchodu do obchodného domu. Pravdepodobne prišli do veľkého mesta z dediny, za prácou. Mám 20 a prvýkrát sa stretávam so skutočným obrazom chudoby.

 OSDI

Videla som predtým fotky, čítala články a knižky, ale nič sa nevyrovná reálnemu obrazu. Tri mesiace strávené na Filipínach. Videla som prvýkrát miesta, aké som predtým nepoznala. Deti vychudnuté na kosť, umierajúcich na ulici alebo v hrozivo preplnených hospicoch, žobrajúcich, hladných, chudobných, všade naokolo. Chudoba, ktorá sa nedá prehliadnuť.

Čo je vlastne chudoba? Podľa Svetovej Banky je chudba hlad. Chudoba znamená nemať strechu nad hlavou. Znamená byť chorý, ale nemať možnosť navštíviť lekára. Znamená nemať možnosť chodiť do školy a nevedieť čítať. Chudoba je život bez možnosti pracovať, strach z budúcnosti, život z jedného dňa na druhý. Chudoba znamená stratiť dieťa kvôli chorobe spôsobenej špinavou vodou alebo chorobe, ktorá sa dá ľahko liečiť. Chudoba je bezmocnosť, život bez možností a bez slobody voľby.

Existuje mnoho definícií a meraní chudoby. Zakladajú sa na výške príjmu, nutričnej hodnote stravy, strechy nad hlavou, výške gramotnosti, výške nezamestnanosti, kriminalite atď. Je to záplava koeficientov, štatistík, tabuliek, plánov. Sú základom pre konferencie, stretnutia, iniciatívy. Lokálne, národné, globálne hnutia. Ako je možné, že sme za posledných 50 rokov chudobu nevymazali zo sveta? A ak je to neriešiteľný problém, má význam sa ním zaoberať?

Ja nechcem dávať odpovede na otázky, ktoré sa objavujú dookola. Nie som optimista, ktorý si myslí, že chudoba zmizne zo sveta teraz alebo niekedy v budúcnosti alebo že sa toho ja niekedy dožijem. Napriek tomu vidím význam v aktivitách neziskových organizácií, ktoré pracujú v oblastiach, na ktoré štát nemá kapacitu alebo sa im jednoducho nevenuje. Netýka sa to len aktivít v oblasti boja s chudobou, ale všetkých neziskoviek, ktoré vypĺňajú tieto medzery či už na Slovensku alebo v zahraničí.

Život v Pakistane znamená vidieť chudobu každý deň od rána do večera. Nezáleží na tom, či sa prechádzate po meste alebo dedine. V meste stretnete ľudí, ktorí pricestovali za vidinou lepšieho života. Veľa z nich skončí v slumoch, na ulici alebo bude robiť životu nebezpečnú prácu za pár drobných, len aby uživili seba a rodinu. Jedna ulica stačí na kompletný kolorit ľudí. Od žobrákov, cez remeselníkov, predavačov s káričkami alebo pojazdnými stánkami, cez kancelárskych pracantov na motorkách až po chlapov v drahých oblekoch v aute značky Mercedes.

Život na dedine je ako presun v čase o niekoľko desiatok rokov dozadu do obdobia feudalizmu v Európe. Niekoľko stoviek ľudí vlastní všetky pozemky v krajine a teda aj ľudí žijúcich na ich pozemkoch. Majú rôzne pomenovania, nám najbližšie je feudálni páni (feudal lords). Bežný farmár, ktorý nevie ani čítať alebo písať, je na celý život upísaný práci na poli svojho zemepána. Ten mu dáva k dispozícii časť pozemku na obrábanie, pričom cena je vysoká. Farmár si sám financuje všetky vstupné náklady a polovicu úrody musí odovzdať pánovi ako cenu za „prenájom“ pozemku. Keďže nemá žiadne úspory, musí si všetko požičiavať na úver, pričom úroky u miestnych „finančníkov“ sa pohybujú medzi 40-75%. Farmár je tak v jednom kole rastúcich dlhov a vo väčšine prípadov ostáva „upísaný“ zemepánovi na celý život, prípadne aj život jeho detí. Žije v podmienkach extrémnej chudoby, v ktorej ešte viac ako farmár trpia členovia rodiny ženského pohlavia. Okrem života v neistote, sú neustále podvýživené, keďže podľa tradícií vždy jedáva prvý muž, potom deti a až nakoniec ženy.

Chudoba v krajine, kde počet obyvateľstva pod 18 rokov presahuje 80 miliónov a z toho menej ako 20 miliónov prejde prvým stupňom výučby.  Milióny prichádzajú v bilaterálnej rozvojovej pomoci do štátnej pokladnice a milióny sa strácajú ktovie kde. Pomáhať, či nepomáhať? Nemám rada charitu a verím tomu, že rozdávanie akýchkoľvek vecí  zadarmo (mimo humanitárnej a krízovej pomoci) môže len uškodiť. Kde sa dáva zadarmo, tam sa bude brať. Ale vždy to bude len krátkodobá záplata.

Projekty podporujúce rozvoj vzdelania a ekonomický rozvoj dokážu s menšími nákladmi niekedy zázraky. Vyškolenie farmárov na nové techniky obrábania pre zvýšenie úrody, zakúpenie šijacích strojov, pomoc pri vybudovaní sklenníkov, modernizácia výrobne dreva atď. Páčia sa mi inovatívne projekty, ktoré dokážu s malými vstupnými nákladmi kompletne zmeniť život aj celej rozvetvenej rodiny. Zrazu si daný človek, ktorého ťaháme z kola chudoby dokáže zabezpečiť jedlo pre rodinu, strechu nad hlavou, čistú vodu, vzdelanie pre deti a zdravotnú starostlivosť. Keď vyrieši existenčné otázky, potom  sa bude venovať otázkam budovania komunity, modernizácie dediny a neskôr aj politiky a štátnej správy. Škoda, že tá cesta je taká dlhá, že jej koniec je v nedohľadne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?