V inej časti mesta elektrinu nemajú celý deň. Muži v tradičných odevoch sedia na ulici a rozprávajú sa. Niektorí ležia na tradičných lehátkach čárpai a driemu. Vo vnútri budov sa spať nedá. Už ani deti toľko nebehajú po uliciach, ale cez deň sa snažia schovať v tieni a v noci spia na ulici. Obchody fungujú len spolovice. Mechanici, stolári, krajčíri a iní remeselníci čakajú na elektrinu, ktorá poháňa ich nástroje. Zárobky klesajú, ceny rastú. Ženy varia doma, cez deň i večer, na plyne alebo otvorenom ohni. Život plynie akosi pomalšie.
Posledné dva mesiace každé ráno stretávam našu unavenú a vyčerpanú recepčnú. Tmavé kruhy pod očami, ledva kráča. Bývajú na kraji mesta, blízko letiska. Pýtam sa jej na situáciu u nich doma. „Celú noc som nespala. Večer som prišla domov po dvoch hodinách cesty v zápche a už bola tma. Pri sviečkach som sa snažila uvariť deťom večeru. Bolo neuveriteľne teplo, viac ako 45 stupňov. Deti sa konečne najedli, ale najmenší nemohol spať kvôli teplu a komárom. Celú noc som ho ovievala ručným vejárom a vždy keď som prestala a zadriemala tak sa rozplakal„ hovorí Salma.
Táto situácia sa stále zhoršuje. Zamestnanci KESC (Elektrická Distibučná Spoločnosť Karáčí) štrajkujú a vybudovali si pred hlavnou budovou firmy stanové mesto. Ľudia trpia čoraz dlhšími výpadkami elektriny, ktoré sú v niektorých miestach aj vyše 12 hodín denne. To negatívne ovplyvňuje nielen samotný život obyvateľov ale aj ekonomiku, pretože ak firma nemá generátor, tak jej práca môže byť aj polovicu dňa nemožná. Ak chce firma fungovať, musí do svojich nákladov započítať každý deň litre paliva.
Podľa správy Pakistanskej mediálnej skupiny DAWN, priemysel v krajine už stratil viac ako 4 miliardy dolárov za posledných 18 mesiacov kvôli nedostatku elektriny a plynu. Malé podniky trpia obrovskými finančnými stratami, niektoré až 50 percent, keď výpadky nastávajú v najvyťaženejších predajných časoch.
Pýtam sa Salmy, či si môžu dovoliť kúpiť aspoň náhradnú batériu. „Najlacnejšia batéria stojí 7,000 Rupií (56 Eur) a najmenší generátor 10,000 Rupií (80 Eur). Nemôžeme si ich dovoliť, lebo ja zarábam mesačne len 10,000 Rupií a manžel 6,000 Rupií. Z toho musíme uživiť seba, deti a rodičov. Skúšame si našetriť, ale ide to veľmi ťažko, lebo ceny potravín stále rastú“ hovorí. Inflácia za posledné tri fiškálne roky dosiahla priemerne až 15 percent.
Ako je možné, že vláda situáciu nerieši? Ako je možné, že ceny elektriny stále rastú a pritom výpadky sú stále častejšie a dlhšie?
Názory mladých ľudí, zhrnul môj kolega nasledovne. „Bohatí vlastnia vysoko výkonné generátory. Bez problémov si môžu dovoliť ich neustále zásobovať palivom a preto im neprekážajú hoci aj celodňové výpadky elektriny. Nemajú dôvod meniť situáciu alebo tlačiť na vládu aby spravila v distribučných spoločnostiach poriadok a nastavila systémové riešenie. Chudobní nikoho nezaujímajú. Najhoršie je to vo vidieckych oblastiach, kde výpadky môžu trvať aj niekoľko dní.“
Stretnete sa dokonca aj s radikálnymi názormi: „Vláda potrebuje ľudí držať v tme. Kým nemajú prístup základným potrebám a nie sú informovaní a vzdelaní, tak sa nebudú búriť a budú riešiť len svoje najzákladnejšie problémy.“
V Pakistane sa hovorí o energetickej kríze. Vraj je nedostatok elektriny a preto musia tieto výpadky (tzv.loadshedding) byť neustále. Je otázne či je to naozaj pravda. Veľká väčšina obyvateľov Pakistanu je na sieť pripojená cez rôzne nelegálne prípojky. Takto sa odčerpáva obrovské množstvo energie, ktorá nie je zaplatená. Okrem toho nielen obyvatelia, ale aj veľké spoločnosti neplatia svoje účty za elektrinu. Stačí niekoho podplatiť, aby Vás neodpojili, a situácia je vyriešená.
Podľa predstaviteľa štátnej PEPCO (Pakistanská energetická spoločnosť), má krajina 1,500–2,500 megawatt nedostatok elektrickej energie denne počas zimných mesiacov a 3,000–4,500 megawatt v letných mesiacoch.
Pakistan má šieste najväčšie zásoby uhlia na svete, ale využíva možno 5 percent z nich na výrobu elektriny. Okrem toho má 9 – 10 mesiacov neustále slnečné žiarenie a silné vodné zdroje, ktoré sú momentálne nevyužité. Plánované investície do budovania nových elektrární však považujem za veľmi otázne. Ak je najväčší problém existencia obrovského množstva neplatičov, zastaralé siete, priemyselná výroba a neustály rast obyvateľstva s rastúcou spotrebou, tak len samotné elektrárne situáciu nezlepšia.
Pakistan potrebuje trvalé riešenia energetickej krízy a na to je potrebné minimálne silné angažovanie vládnych predstaviteľov, zabezpečenie financií, bezpečnosti projektov a boj proti korupcii. Kým sa tak stane, ľudia sa budú aj nadaľej musieť niekoľkokrát denne zastaviť a čakať kým znova začne fungovať zásuvka.
