Jedlo najlepšie chutí...

Autor: Jana Bielikova | 3.3.2011 o 7:42 | (upravené 3.3.2011 o 7:58) Karma článku: 6,27 | Prečítané:  1270x

Nedávno som mala zaujímavý rozhovor s kamarátom, ktorý mi s nadšením opisoval, že najlepší spôsob ako si vychutnať dobré jedlo je v lokálnej reštaurácii popri ceste, sediac na obrubníku alebo drevenej lavici, dýchajúc výfuky okoloidúcich áut a za pár drobných jesť ako kráľ čerstvo pripravenú masalu z mozočkov s chlebíkom práve vytiahnutým z pece.

 Jana Bielikova

Musím uznať, že takýto gurmánsky zážitok naozaj stojí za vyskúšanie, ale pre bežného európana buď  len raz v živote alebo po poriadnej dávke dezinfekcie (vo forme slivovice :) pred konzumáciou.

Dodnes nezabudnem na svoj prvý zážitok s miestnou stravou, keď ma nadšení pakistanci zobrali na večeru do lokálnej reštaurácie. Na moje „šťastie“ bola daná reštaurácia o niečo lepším variantom tej spomínanej v úvode. Ešte sme tam ani neboli a už som počúvala, ako každý cudzinec jednoducho musí vyskúšať Karachi Broast v Boat Basin (časť Karachi, kde nájdete veľa maličkých miestnych reštaurácií vedľa seba). 

Po príchode sme dostali luxusné sedenie rovno popri ceste na plastových stoličkách a behom sekundy pri nás bol aj čašník, ktorý očividne v šoku z toľkých cudzincov začal okamžite leštiť stôl a odháňať kopu mačiek ktoré sa nám začali prepletať pod nohami. Objednali sme si skoro všetci ako inak „Karachi Broast“ a k tomu nápoj Pakola.

Behom 2 minút sme mali na stole šaláty a raitu (ochutený jogurt). Nepoznajúc pôvod šalátu som radšej posrkávala krémovo chutiacu Pakolu žiarivo zelenej farby a čakala na môj broast. A behom 10 minút som mala pred sebou krásnu štvrtinu vysmážaného kuriatka s hranolkami a k tomu ktovie prečo žemlu. Všetci sme sa natlačili ako keby sme týždeň nejedli a zavŕšili to skvelým čerstvým ovocným džúsom. S dobrým pocitom plného bruška som sa vybrala domov a spokojne si ľahla spať.

Avšak kto by to bol čakal, že po takejto dobrej hostine prídu aj následky. A už sme sa na ďalší deň hnali do nemocnice s 40 stupňovou teplotou, prešli krvnými testami a nakoniec diagnóza znela, otrava jedlom. Môj druhý týždeň vtedy prebehol útrapne, doma, na gauči, pri pozeraní indických filmov. :) Ale musím uznať, že z vtedy prítomných asi 5 cudzincov som bola chorá iba ja.

Teraz na to spomínam s úsmevom. Naučila som sa kde sa môžem stravovať aby to neuškodilo môjmu európskemu žalúdku a predpokladám, že aj moja imunita sa prebudila a je na tom oveľa lepšie ako kedysi.

Aj preto si môžem bez následkov vychutnať výborné kuracie karahi, ktoré nikde nechutí lepšie ako servírované v lokálnej reštaurácii, popri ceste alebo na brehu mora, sediac na drevenej prični potiahnutej pohodlným kobercom, s vankúšikmi na opretie, bandaskou čerstvej vody a pohotovými čašníkmi, ktorí priebežne dopĺňajú čerstvý, chrumkavý voňajúci chlebík. Mňam

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, koncentrák aj pochod smrti

Viola Fischerová zomrela vo štvrtok vo veku 94 rokov.

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Inteligentná domácnosť je drahá. Slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.


Už ste čítali?